THE CURE - Songs Of A Lost World
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Anglickí šialenci, opilci a násilníci sú späť! Na šokujúci debut „Mutilated In Minutes“ nadviazali vynikajúcim druhým albumom „Only Tools And Corpses“. O novinke „A New Dawn For The Dead“ a s ňou súvisiacej zmene hudobného i textového štýlu sme sa porozprávali s človekom najpovolanejším - spevákom Benom, ktorý si hovorí Goreskin.
Naposledy som sa rozprával s vaším gitaristom Fluffym pri príležitosti vydania albumu „Only Tools And Corpses“. Čo sa dialo s GOREROTTED od tej doby?
Mali sme poriadne veľa práce so skladaním nového materiálu a tiež častým koncertovaním. Boli sme na európskych tour s PUNGENT STENCH a VOMITORY, absolvovali sme množstvo vystúpení po rôznych kluboch a festivaloch. Vrcholom celého tohto snaženia bol určite festival Summer Breeze v Nemecku - mal skvelú atmosféru, pivo tieklo potokom, všade samé chutné, úsporne odeté babenky.
Čo mi povieš o zmene v zostave vašej kapely?
Odišiel od nás Jason, známy ako Mr. Gore a zobral si so sebou všetky svoje hlúpe, malomeštiacke názory a postoje. V podstate som tomu rád. Aj keď mal jedinečný hlas, po technickej stránke bol jeho spev slabý a okrem toho sa akosi neunúval učiť texty. V každom prípade je príjemnejšie hrať bez niekoho, kto s nami vlastne ani nechce byť.
Prejdime radšej k novému albumu „A New Dawn For The Dead“. Aké vplyvy sa odrazili na jeho tvorbe? Mám pocit, že ste sa tak trochu inšpirovali americkou deathmetalovou školou.
To by som teda nepovedal. Fakt neviem, kde sa berú tie vplyvy a celková inšpirácia. Matt a Tim mali pocit, že je zbytočné mať v kapele dvoch gitaristov, ktorí by naraz hrali tie isté riffy, takže teraz je v našej hudbe viac sól a rytmických zmien. Veľa nových riffov je veľmi temných a viac komplexných v porovnaní s našou minulou tvorbou. Tomu zodpovedá aj textová stránka albumu. Jednoducho sme nakopli našu muziku do nového levelu. V ústrety štvrtej radovej doske!
Keď už hovoríš o tých textoch, chýba mi v nich typická „gorerotted-poézia“. Mám na mysli nezabudnuteľné skladby typu „Fuck Your Ass With Broken Glass“, „Masticated By The Spasticated“ a podobne. Mám pocit, že ste akosi zvážneli.
(smiech) Že poézia, to sa mi páči! Nie, stále sme tá istá banda kokotov ako aj predtým, ale po dvoch albumoch plných krvi, sexu a podobných prasačín sme mali pocit, že túto časť trhu sme proste nasýtili. Ísť ďalej rovnakým smerom by nemalo zmysel. Naozaj už nemám chuť spievať o takých sračkách. Bolo to zábavné, keď som mal osemnásť, ale po šiestich rokoch som z toho vyrástol, nudí ma to.
O čom sú teda vaše nové texty?
O nemŕtvych, zombíkoch - jednoducho a jasne povedané. Či už to spôsobí voodoo, alebo chémia, nápad s oživenou mŕtvolou som mal vždy veľmi rád. V tomto bode sme teda spolu s Wilsonom začínali pri písaní textov. Postupne sme však do nich zapracovali aj rôzne vplyvy z bežného života, z mojich vtedajších problémov. Keď ich teraz spievam, veľa to pre mňa znamená, ľahšie sa s danou témou stotožním. Je to predsa len lepšie, ako spievať iba o pchaní vtáka do huby nejakej zdochliny. S takou blbosťou sa fakt môže stotožniť len málokto (smiech).
Tie šibnuté texty so svojským zmyslom pre humor však boli akousi obchodnou značkou GOREROTTED. Čo vám vlastne hovoria pojmy ako imidž, štýl a podobne? Ako by si charakterizoval imidž vašej kapely?
Ten humor sa tam dá stále vystopovať, aj keď ho je samozrejme pomenej. Je dobré, keď sa v extrémnej hudbe dá nájsť aj uvoľnenejšia, pohodová poloha. Všetci tí debili, ktorí sa snažia vyzerať hrozivo a strašidelne, sú na smiech aj môjmu osemročnému bratrancovi. My sami si na pódiu užívame hlavne samotné hranie a hudbu ako takú. Nepovedal by som, že máme nejaký konkrétny imidž, robíme si to proste po svojom, bez pridávania nejakých zbytočností. Kedysi sme sa na koncertoch natierali umelou krvou, po pódiu sme mali porozhadzované kusy ľudských končatín, čo robilo celé vystúpenie do určitej miery zaujímavejším. S tým všetkým sme však skoncovali. Dnes jednoducho nabehneme pred divákov a hráme, s ničím sa neserieme - jednoducho brutálny metal!
Kto sa vám postaral o fotky v booklete? Trochu mi pripomínajú DIMMU BORGIR.
Obal a celý booklet robil Mick Kenney. Ide o toho ryšavého chlapíka z Birminghamu, čo stojí za spolkami ako ANAAL NATHRAKH, FROST a mojou veľmi obľúbenou kapelou MISTRESS. Svoju prácu zvládol vynikajúco! Ešte predtým, ako sme začali s tvorbou obalu a bookletu, nás oslovila slečna menom Lucifera, ktorá tvorí gothic/horrorovú stránku livingdeadgirls.com a ponúkla nám fotenie s niektorými jej dievčatami. Len totálny idiot by odmietol niečo také! Aj táto spolupráca dopadla výborne, sú to naozaj príjemné dámy. Poriadne sme sa pritom zhulili a ožrali, ani sme o sebe poriadne nevedeli. V každom prípade to bola skvelá zábava.
Aký je vlastne váš vzťah k ženám? Čo GOREROTTED a groupies? Máte nejaké?
V kapele sme samozrejme všetko samí fešáci, urastení chlapci. Všetci máme priateľky a myslím, že budem hovoriť za každého z nás, keď poviem, že ide o tie najdôležitejšie osoby v našich životoch. Aj keď sme mali nejaké texty, v ktorých boli ženy obeťami, neznamená to, že sme mizogýni. O moju lásku je postarané ako o princeznú, presne to si totiž zaslúži. Čo sa teda týka našich groupies, to sú teraz väčšinou 17-roční chalani, ktorí sa okolo nás obšmietajú. Keď sme však single, zaujímame sa samozrejme o baby, ktoré nebalíme ani tak na muziku, ako skôr vďaka nášmu britskému šarmu a štýlovým veciam, ktoré si obliekame! Mimochodom, s mojou priateľkou som sa zoznámil na jednom z našich koncertov. Ona dokonca ani nemá rada našu hudbu, páčil som sa jej, pretože som bol jediný, kto ju hneď nechytal za zadok a komu nesmrdelo z huby pivo.
Čo by si vlastne robil, keby nebolo GOREROTTED? Uvažoval si niekedy o odchode z kapely?
Nie, nie, toto je to, čo milujem. Prachov by samozrejme mohlo byť viac, ale na druhej strane veľa cestujeme, spoznávame množstvo nových ľudí, bavíme sa a hlavne hráme hudbu, ktorú máme radi! Jeden kamoš, čo mi robil tetovanie mi kedysi dávno ponúkol džob, ale vtedy som mal fofry okolo kapely, tak som to musel odmietnuť. Možno sa k tomu niekedy vrátim!
Čo ťa najviac baví na fungovaní v GOREROTTED?
Asi tá snaha niečo dosiahnuť. Som rád, keď sa podarí dobrý koncert, po ktorom sa ideme ešte niekam zabaviť. Takýto spôsob života sa mi proste páči!
Čo vaše najbližšie plány? Počul som niečo o turné s DECAPITATED...
Jasné, to bude super, máme veľa anglických zastávok, to sme vždy veľmi radi. Okrem toho máme zabookované množstvo festivalov, čo je samozrejme skvelé. Potom dáme dokopy štvrtý album a uvidíme, čo ďalej!
Na úplný záver mi prezraď päticu albumov, ktoré sú v tvojom osobnom rebríčku najvyššie.
Myslíš celkovo? Hmm, tak to by mohli byť:
FAITH NO MORE - Angel Dust,
KILLING JOKE - Brighter Than A Thousand Suns,
EMPEROR - In The Nightside Eclipse,
TYPE O NEGATIVE - October Rust
PANTERA - Far Beyond Driven.
Všetko úplne odlišné záležitosti, ale zároveň totálne klasiky!
A New Dawn For The Dead (2005)
Only Tools And Corpses (2003)
Mutilated In Minutes (reedice) (2002)
Mutilated In Minutes (2001)
Her Gash I Did Slash (demo) (1998)
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Bilanční a v rámci možností i moderní album zároveň. Typičtí BODY COUNT místy výrazně oživení působením hostů. Album sotva překvapí něčím neotřelým, ale dá se mu odolávat jen do prvního výkřiku "madafaká". Pak už je to zase všechno zpátky v 90's.
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.
Čistý death/doom. Špinavý, jeskynním marastem až po krk nasáklý. Ale také spíše jednoduchý, držící se jako klíště žánrových standardů bez nejmenší ochoty alespoň základně experimentovat. Co mu však nechybí, je tolik potřebná neotesanost a hrubozrnnost.
Nejvíce přístupná deska GAEREA. Portugalci sice stále preferují rychlá tempa, ale materiál zároveň různě zahlazují, kudrnatí a zjemňují. A vesele do něj integrují jeden post-metalový prvek za druhým. Black metal pro masy, nicméně velmi pěkně složený.
(Raw) blackmetalový projekt z pokojíčku se vším všudy. Tentokrát za materiálem stojí osoba pohlaví něžného. Slyším za tím trochu SATANIC WARMASTER, SARGEIST, ORDER OF NOSFERAT a nebo také WINTER LANTERN. Jednoduchá, leč dobře poslouchatelná deska.
Debutové album hardcore kapely, která je složena ze členů ve svém žánru vyhlášených švédských skupin OUTLAST a VICTIMS. Dvacet minut nekompromisního nátěru brousícího až do oblasti crustu.